Technologické riešenia
Technologické riešeniaŠtudentom ponúkame príležitosť získať praktické skúsenosti prostredníctvom nášho Intern...
Keď koncipujeme nový softvér, zvyčajne sa sústredíme na jeho funkcie a vplyv na spoločn...
SANTA CLARA, Kalifornia – 10. januára 2025 – Spoločnosť GlobalLogic Inc., člen skupiny ...
Tretí ročník Akadémie SOVY otvára nové príležitosti pre mladé talenty v informačných te...
GlobalLogic prináša jedinečné skúsenosti a odborné znalosti spájajúce dáta, dizajn a vývoj špičkových riešení.
Ozvite sa námV súvislosti s interakciami s ChatGPT, New Bing, Google Bard a inými rozhraniami pre veľké jazykové modely (LLM) vyvstalo za ostatných päť rokov mnoho nejasností nielen v oblasti komunikačného dizajnu („Conversation Design“), ale aj v prípade tzv. „Prompt Engineering-u“.
Toto je jasne diskutované v článku z Harvard Business Review s názvom „AI Prompt Engineering Is’t the Future“.
Prompt engineering, to nie je len jednduché radenie slov za sebou – už len preto, že slová sa vyberajú podľa zamýšľaného významu či cieľov. V lingvistike a počítačovej lingvistike nejde len o syntax (alebo poradie slov), ale aj o sémantiku (významovú rovinu), pragmatiku (zámer, predpoklady, ciele či kontext), sociolingvistiku (profil recipienta) či dokonca psycholingvistiku (vzťah autor-prijímateľ).
Plne súhlasím s autorom v tom, že je potrebné identifikovať, definovať, vymedziť, rozdeliť, preformulovať a následne obmedziť problém a ciele. Problém však nemožno jasne definovať, vymedziť či sformulovať bez použitia jazyka alebo mimo jazyka (náš jazyk definuje svet, v ktorom žijeme, pričom viacjazyční ľudia sú najotvorenejší zo všetkých – napokon, skvelo to dokazujú naši kolegovia v GlobalLogic). Prompt engineering robí presne to, že nachádza spôsob, ako definovať problém v najmenšom možnom počte krokov: efektívne, účinne, dôsledne, predvídateľne a opakovane použiteľným/reprodukovateľným spôsobom.
Práve preto sa prompt engineering spája aj s mapovaním doménovej ontológie, teda s vymedzením problémovej oblasti sémantickými a často aj vizuálnymi spôsobmi.
Bez významu neexistuje „lingvistika“. To, čo autor (ako nelingvista) považuje za dve oddelené veci, je v skutočnosti jedno a to isté.
Preto si myslím, že (už 40 rokov) tradičný termín „language engineering“ (jazykové inžinierstvo) je vhodnejšou a trvalejšou alternatívou a s najväčšou pravdepodobnosťou prežije mňa aj autora pôvodného článku v Harward Business Report!
Prečítajte si viac: