Aktivity a výstupy Discovery fázy

Aké sú najčastejšie aktivity a výstupy v Discovery fáze?

Discovery fáza popisuje, ako sa z nápadu stane jeho najlepšia možná verzia tak, aby sa na konci naše očakávania zhodovali s výsledným produktom. Ak chceme dosiahnuť čo najlepšie výsledky, mala by byť nevyhnutnou súčasťou vývoja projektu. Ktoré aktivity nám pomôžu k úspešnej realizácii Discovery fázy?

Tak ako sú etapy Discovery fázy konfigurovateľné podľa potrieb každého projektu, rovnaké je to aj s jednotlivými aktivitami a výstupmi, tzv. Deliverables. Medzi najčastejšie používané patria:

1. Definícia a rozhovory so zainteresovanými stranami. Zoznam obsahuje vlastníka produktu, členov tímu klienta (napr. marketing), investorov, koncových používateľov a každého, kto sa podieľa na vytváraní alebo používaní konečného produktu. Klient má však vždy konečné slovo.

2. Identifikácia obchodných cieľov. Stanovíme si hlavný cieľ nášho riešenia a identifikujeme problémy, ktoré je potrebné vyriešiť. Najrýchlejším spôsobom je usporiadanie workshopu s kľúčovými účastníkmi projektu. Hlavným účelom workshopu by malo byť: popísať súčasný stav, definovať požadovaný budúci stav a zosúladiť všetky zainteresované strany s víziou projektu.

3. Definovanie toho, ako merať úspech. Tím musí vedieť, aké má projekt stanovené ciele, aby sme mohli povedať, či bol úspešný. Sú dané jasné parametre, na základe ktorých rozhodujeme o čiastkových úspechoch. 

4. Kontrola dokumentácie a existujúceho prieskumu. Je potrebné preskúmanie marketingových artefaktov, ako napríklad aktuálnej marketingovej stratégie a metód, krátkodobých a dlhodobých merateľných cieľov, stratégie budovania značky a podobne. Ak už výsledky prieskumu existujú, a sú dostatočne validné, nie je potrebné robiť nový.

5. Kontrola existujúceho riešenia (ak existuje). V tomto kroku vykonáme technologický audit existujúceho riešenia (posúdime architektúru, použité technológie, výkon, stabilitu, identifikujeme vylepšenia, …), získame spätnú väzbu od klienta, analyzujeme funkcionalitu.

6. Identifikácia cieľovej skupiny a cieľov používateľov. Musíme pochopiť, kto sú koncoví používatelia. Musíme overiť, čo chcú a potrebujú. Čo radi robia? Koľko majú rokov? Sú technicky zdatní? Aké sú ich kľúčové problémy? Existuje mnoho rôznych metód, od rozhovorov so zákazníkmi, heuristiky a podobne. V tomto momente sa tvoria persóny.

7. Prieskum konkurencie. Pomáha nám nájsť silné a slabé stránky existujúcich riešení. Zahŕňa online aj offline riešenia, primárnu a aj sekundárnu konkurenciu.

8. Prieskum trhu. Zahŕňa online a offline výskum, publikácie špecifické pre dané odvetvie, predpokladané trendy a podobne.

9. Mapovanie cesty zákazníka. Keď už vieme, kto sú naši používatelia, musíme sa zamerať na úlohy, otázky a problémy, ktoré môžu mať. Jedným z najlepších spôsobov, ako to dosiahnuť, je práve tzv. Customer journey mapping. Ukazuje skúsenosti zákazníkov s používaním produktu, či už sú pozitívne alebo negatívne. Je to vizuálny prehľad fáz interakcie používateľa s produktom (čo robia, ako rozmýšľajú, ako sa cítia) a identifikácia príležitostí zodpovedajúcich obchodným cieľom (vízii).

10. Vytvorenie informačnej architektúry. Vytvára obraz o tom, ako všetky menšie časti systému do seba zapadajú a navzájom súvisia v rámci celého systému. Napriek zavádzajúcemu názvu je to úloha pre dizajnérov. 

11. Vytvorenie user flows. Označujú sled obrazoviek, ktoré sa zobrazujú používateľovi v rámci jedného vybraného scenáru.

12. Vytvorenie wireframes. Je to návrh aplikácie, ktorý zobrazuje prechody medzi obrazovkami a základnú logiku produktu. Znázorňuje tiež cestu používateľa (kam kliká počas používania). Ukazuje nám, ako bude riešenie fungovať.

13. Definovanie vizuálneho štýlu. Navrhneme vizuálnu stránku riešenia tak, aby bolo atraktívne a pútavé. Zvyčajne zahŕňa 2 až 3 možné varianty. Ukazuje nám, ako bude riešenie vyzerať.

14. Vytvorenie interaktívnych prototypov. Tieto realisticky demonštrujú všetky potrebné interakcie medzi systémom a používateľmi. Sú to vlastne simulácie alebo vzorky produktu, ktoré používame na získanie spätnej väzby. Môže ísť napr. o prelinkované (interaktívne) wireframes, alebo vizuálne navrhnuté obrazovky.

15. Napísanie špecifikácie riešenia. Agregované informácie transformujeme do zoznamu biznisových a technických požiadaviek. Ten zahŕňa aj funkcionálne a nefunkcionálne atribúty.

16. Napísanie technickej dokumentácie. Veľmi dôležitou súčasťou je dokument, ktorý podrobne popisuje všetky technologické a netechnologické požiadavky projektu, z ktorých bude vývojový tím neskôr vychádzať. Zahŕňa architektonický návrh a ďalšie technické špecifikácie. 

17. Odhadnutie rozpočtu a časovej osi. Všetky získané informácie dajú tímu dostatok vedomostí, na základe ktorých budú môcť odhadnúť čas a náklady potrebné na implementáciu.

18. Vytvorenie plánu. Výsledným dokumentom je projektový plán. Ten okrem iného obsahuje míľniky, plánované výstupy, termíny dodania čiastkových výsledkov, ako aj samotného finálneho produktu.

Pri vyššie spomenutých aktivitách je veľa artefaktov, ktoré vo výsledku tvoria jasný plán “čo, prečo, ako, ako dlho a za koľko” ideme vyvinúť. Najdôležitejšie z nich sú nasledovné výstupy z Discovery fázy:

1. Špecifikácie (popis požiadaviek a technické špecifikácie, najmä architektúra)
2. Dizajnový koncept (zahŕňajúci wireframes, dizajnový jazyk a prototypy)
3. Prioritizovaný a odhadnutý list požiadaviek (tzv. backlog)
4. Projektový plán

Slovo na záver

Stavba domu si vyžaduje pevné základy. Základom úspešnej realizácie projektu je práve Discovery fáza. Pomáha objasniť víziu projektu a minimalizovať riziká. Poskytuje tímu dostatočné informácie, aby realizoval projekt tak, ako to bolo zamýšľané. 

V  našich blogoch sme sa sústredili na opis procesu Discovery fázy, jej dôležitosť pri vývoji produktu a uviedli zoznam aktivít, ktoré vám pomôžu k jej úspešnej realizácii. 

Existuje veľa praktických cvičení a aktivít, ktoré prispejú k zvládnutiu Discovery fázy na jednotku. Ich popísanie by však zabralo zopár prednášok. 

Snažte sa presadiť, aby sa odteraz žiadny projekt nezačínal bez tejto fázy. Čas a peniaze tvoria zlomok jeho následnej realizácie. Zákazník bude spokojnejší, tím bude dosahovať výsledky rýchlejšie a kvalitnejšie a napokon, výsledný produkt bude stáť za to.