12 tajov digitálnej transformácie: 1. časť

To, čím sa firmy vyvíjajúce softvérové produkty odlišujú od iných firiem, nie je fakt, či produkujú softvérové riešenia alebo nie, ale to, že si uvedomili, že podstatou biznisu je SAMOTNÝ SOFTVÉR.

Úvod

Nakupuje vaša spoločnosť softvér alebo si ho sama vyvíja? Odpoveďou drvivej väčšiny firiem z najrôznejších odvetví by mohlo byť, že robia to i to. Takmer bez výnimky platí, že každá spoločnosť na to, aby vôbec mohla podnikať, musí nakupovať, odoberať alebo nepriamo platiť za softvérové produkty alebo služby. A takmer rovnaký počet firiem softvér vyvíja. Spoločnosti môžu softvér vyvíjať takmer nevedomky, napr. tým, že zostavujú komplexné vzorce na výpočet miezd alebo zostavenie rozpočtu vo výpočtových hárkoch alebo môžu zamestnávať stovky či tisíce softvérových developerov a odborníkov na IT.

To, čím sa firmy vyvíjajúce softvérové produkty odlišujú od iných firiem, nie je fakt, či produkujú softvérové riešenia alebo nie, ale to, že si uvedomili, že podstatou biznisu je SAMOTNÝ SOFTVÉR. Softvér nie je podporným nástrojom. Softvér samotný je produktom. Softvér je to, čo stojí za príjmami spoločnosti a čo jej klientom prináša hodnotu.

V prípade niektorých spoločností je to viac než zrejmé – snáď nik nepochybuje, že Microsoft, Oracle, Apple, Amazon, Salesforce, Uber, Airbnb a mnoho iných sú predovšetkým spoločnosťami vyvíjajúcimi softvérové produkty. No čoraz viac firiem aj z iných oblastí zisťuje, že sa musia viac orientovať na softvér. Dôvod je jednoduchý: všetci ich zákazníci i zamestnanci sa koncom prvej dekády nového milénia takpovediac „presťahovali“ do online prostredia. Je to akoby sa všetci ľudia na svete presťahovali do jediného mesta, nech je to trebárs Cleveland v štáte Ohio. Ak by sa to naozaj stalo, museli by ste sa naučiť, ako podnikať v Clevelande, Ohio, pretože práve tu teraz žijú všetci vaši klienti i zamestnanci. Jediný rozdiel je, že namiesto fyzickej relokácie sa tento „demografický“ posun udial vďaka výkonným smart zariadeniam dostupným začiatkom nového tisícročia. Výsledok je však rovnaký: vaša zákaznícka základňa i všetok personál teraz existujú na novom virtuálnom mieste. Všetci sú online. Vždy. A preto sa aj vy musíte naučiť, ako na tomto mieste podnikať a fungovať.

Výkonné open-source a príbuzné technológie zároveň odstránili mnohé prekážky brániace firmám vstúpiť na trh, i keď, naopak, zapríčinili vznik iných bariér. Na jednej strane sa vďaka verejným cloudovým platformám, lacnému, rýchlemu a všadeprítomnému internetovému pripojeniu a globálnej dostupnosti výkonných mobilných počítačov do veľkej miery odstránili prekážky ako je potreba kapitálových investícií do infraštruktúry či konektivity, na druhej strane sa však zvýšila aj technologická konkurencia: očakávania, ktoré ľudia vo vzťahu k softvérovým riešeniam majú, sú nesmierne vysoké, pretože denno-denne vidia to najlepšie, čo trh ponúka. A tak aj keď široká dostupnosť výkonného open-source softvéru znamená, že ju máte k dispozícii vy, zároveň to znamená, že rovnako k nej majú prístup aj všetci vaši súčasní a potenciálni konkurenti. A niektorí z nich sú, alebo sa snažia byť, naozaj dobrí.

Sú firmy, pre ktoré „digitálna“ alebo „technologická“ transformácia nie je už len jednou z možností, ale priam otázkou prežitia. Môže to byť preto, že ich konkurencia alebo nejaký start-up prišiel s niečím novým, vďaka čomu začína získavať prevahu v digitálnom prostredí, alebo to môže spôsobiť narušenie základov celého modelu či odvetvia, v ktorom daná firma pôsobí. V každom prípade však ide o to, že namiesto detailného zamerania sa na získanie nových možností sa odrazu ocitnete v pozícii toho, kto sa snaží dohnať tých, čo sú vpredu.

Softvérovo-orientovaná realita našej doby znamená, že vlastná podstata mnohých odvetví a hodnoty, ktorú produkujú, je čoraz neprehľadnejšia. Ak ponúkate personalizovaný online obsah, je podstatou vášho podnikania ešte stále vytváranie a spracovanie spomínaného obsahu alebo je to už skôr platforma, ktorá určuje osobné potreby vašich zákazníkov a ktorá im ponúka čo najrelevantnejšie informácie? Alebo ak vaša spoločnosť doručuje zásielky, je vašou hlavnou hodnotou ešte stále včasné a bezpečné doručenie balíčka, či je to poskytovanie infraštruktúry umožňujúcej sledovanie a riadenie efektívneho pohybu predmetu naprieč všetkými zložkami doručovacieho reťazca, na ktorom sa podieľajú niekoľkí aktéri? Ak je to tá druhá, softvérovo-orientovaná činnosť, máte k dispozícii veľa možností, o ktorých by ste v minulosti mohli iba snívať. Napríklad taká softvérová platforma logistickej spoločnosti by mohla využiť tzv. „gig“ prácu (pozn. prekl.: práca „na vyžiadanie“ v rámci zdieľanej ekonomiky, ako je napr. Uber alebo Airbnb) v rozvojových krajinách na doručovanie zásielok bicyklom koordinované spomínanou platformou, čím by sa pre firmu otvoril nový trh. Spoločnosť sprostredkujúca obsah by zas mohla rozšíriť svoje spotrebiteľské publikum tým, že rozšíri obsah, ktorý v súčasnosti ponúka, pričom sa zameria na čo najlepší personalizovaný zážitok používateľa. A ak je ich platforma dostatočne kvalitná, akákoľvek spoločnosť zameriavajúca sa na platformové služby môže zmeniť zameranie a poskytovať takúto SaaS  platformu aj svojim súčasným konkurentom.

Pre mnoho veľkých firiem nie je odpoveďou na otázku „softvér alebo iná činnosť“ buď – alebo, ale áno – aj. Firma môže obsah produkovať a zároveň poskytovať platformu na jeho poskytovanie. Logistická spoločnosť rovnako môže vlastniť platformu umožňujúcu optimalizovať pohyb zásielky naprieč komplexnou distribučnou sieťou a zároveň vlastniť a prevádzkovať kľúčové prvky danej siete. Na rozdiel od „softvérových“ firiem pred transformáciou majú však v „digitálne transformovaných“ spoločnostiach tieto dva aspekty rovnaké postavenie i význam. Softvér už nie je len podporným prvkom či nákladovým centrom. Stáva sa zdrojom príjmov a súčasťou populárnej „ponuky“ vašej firmy, ktorý je rovnako významný ako vaše ostatné aktivity a produkty, pričom stupeň vašej digitálnej/technologickej transformácie sa dá merať tým, do akej miery je toto tvrdenie pravdivé.

Technologická transformácia je náročná. Zmena spoločnosti, ktorá sa nezameriava na softvérové produkty, na softvérovo-orientovanú firmu je naozaj výrazným posunom. Prináša však obrovské benefity, a to nielen disruptívnym spoločnostiam ako sú Uber a Airbnb, ale aj etablovaným hráčom v ktoromkoľvek odvetví. Ak ste sa rozhodli byť lídrom procesu digitálnej transformácie vo svojej firme, gratulujeme. Čaká vás ohromné dobrodružstvo! Nebude to ľahké, ale môže sa to vašej firme, a aj vám ako zástancovi a nositeľovi zmeny, nesmierne vyplatiť.

My v GlobalLogic sme pracovali s firmami vo všetkých štádiách a formách transformácie, aké si viete predstaviť: máme skúsenosti zo spolupráce s prvými lastovičkami narúšajúcimi zabehané formy podnikania, s prvými užívateľmi agresívne podporujúcimi digitálne inovácie, aj s tými, ktorí na nové trendy naskakujú pomalšie a pre ktorých je transformácia nevyhnutnosťou, aby prežili a nestratili svoju trhovú pozíciu. Väčšina „tajomstiev“ digitálnej transformácie, ktoré sme objavili, sa týka všetkých troch spomínaných kategórií. Nasledujúce zásady sú teda akýmsi extraktom z toho, čo sme sa naučili. Dúfame, že vám na vašej ceste pomôžu.

Tajomstvo #1: Nerobte si to ešte ťažšie

Táto pravdepodobne najjasnejšia zásada je zároveň takmer vždy aj najnáročnejšia. Vo firmách, ktoré ešte stále stoja na zlej strane digitálnej priepasti, zvyčajne každá z ich aktivít ešte viac zvyšuje ich technologický dlh. Takéto firmy nie sú pre zastarané systémy schopné robiť veci načas a napĺňať očakávania svojich klientov, preto hľadajú čoraz viac skratiek, aby sa vôbec udržali nad vodou a vyhoveli dopytu zo strany svojich užívateľov. Tieto skratky však vedú k ďalším komplikáciám a kompromitujú celý systém, vďaka čomu budú akékoľvek budúce zmeny ešte ťažšie. Nikdy nie je dosť času na to, aby sa veci robili správne, nehovoriac o riešení nahromadeného technologického dlhu. Je to samohybný začarovaný kruh, z ktorého sa mnohé spoločnosti dostávajú len veľmi ťažko – alebo vôbec.

Práve to je však úloha pre majstra digitálnej transformácie.

Guru softvérového manažmentu Gerald Weinberg povedal, že „Veci sú také, aké sú, lebo sa tak vyvinuli.“ Aj keď sa toto tvrdenie môže zdať viac než zrejmé, je to dobré pripomenutie toho, že všetko, čo dnes máme, má alebo malo nejakú príčinu. Platí to tak pre súčasné softvérové riešenia, ako aj pre správanie ľudí. Ak nebudeme tieto príčiny poznať, ak ich nepochopíme, sami sa odsudzujeme na to, že budeme kráčať rovnakou cestou.

Napríklad požiadavky obchodných alebo produktových tímov, aby inžinieringové oddelenia zrealizovali zmeny softvéru v absurdne krátkych termínoch sú také bežné, že v mnohých formách sa stali doslova fraškou. Prečo sa to ale deje? Prehnané časové požiadavky sú často zapríčinené obavami produktových a obchodných tímov, že bez ohľadu na to, o aký dátum dodania budú žiadať, inžinieringový tím bude s riešením meškať. Tieto obavy mnohokrát vychádzajú z reálnych skúseností z minulosti. Obchodníci a produktoví manažéri preto žiadajú, aby boli riešenia pripravené skôr, než ich naozaj potrebujú, dúfajúc, že aj v prípade, že inžiniering bude meškať, vtedy, keď to bude naozaj potrebné, bude softvér hotový. Podobne, inžinieringové tímy sa už naučili svoje externé termíny nadhodnocovať, aby sa poistili, že aj ak by (s ohľadom na svoj tajný interný časový plán) s riešením meškali, nesklamú tým svojich interných a externých „zákazníkov“.

Táto kombinácia príliš agresívnych „vyžiadaných“ termínov a príliš konzervatívnych „termínov dodania“ znamená, že vývojári neustále pracujú „proti“ umelo skrátenému časovému plánu s rezervou na oboch stranách. Takáto dynamika však v mnohých organizáciách vedie k množstvu dysfunkcií, hoci, vychádzajúc z predošlých skúsenosti, obe strany robia len to, čo je z ich pohľadu rozumné a potrebné. Inými slovami, obe strany sa snažia robiť to, čo je podľa nich „najlepšie“ pre firmu a zákazníkov. „Veci sú také, aké sú, lebo sa tak vyvinuli.“

Jediným východiskom z tejto konkrétnej situácie, ktoré som kedy videl fungovať, bolo, že inžinieringový tím začal ponúkať a dodržiavať realistické termíny (akokoľvek zlé sa zdali byť) nezávisle od žiadaného dátumu. Povedané inak – inžiniering musí začať uvádzať presné termíny bez časovej rezervy, ktoré však musí aj dodržať bez ohľadu na akýkoľvek tlak, ktorý na nich môže byť vyvíjaný, aby sľúbili, že riešenie dodajú za kratší čas, než je čas potrebný na to, aby odviedli dobrú prácu. Môže to naháňať hrôzu a v niektorých organizáciách to môže pre všetkých zainteresovaných znamenať i značné profesionálne riziko. No keď už raz pochopíte príčinu problému, ktorou je v tomto prípade strach z toho, že vývojári budú s riešením meškať, je jasné, aká musí byť liečba: inžiniering musí ponúkať presné odhady termínu dodania a dodržiavať ich.

V uvedenom prípade platí, že pokým sa začarovaný kruh podhodnocovania a nadhodnocovania termínov nezlomí, bude kvalita systému naďalej upadať ako dôsledok využívania skratiek, ktoré budú pri nerealistickom časovom pláne nevyhnutné. Naopak, pokračovanie dysfunkčného modelu časovania bude ešte výraznejšie zvyšovať čas potrebný na splnenie nasledujúcich požiadaviek, pretože kvôli skratkám bude ešte ťažšie celý systém riadiť. Inými slovami, negatívny cyklus sa posilní aj napriek tomu, že v tomto scenári v skutočnosti neexistuje „ten zlý“. Všetci len robia to, čo považujú za nevyhnutné, aby správne nastavili očakávania klientov a zároveň uspokojili ich potreby.

Zostupná špirála kvality spôsobená prílišnou orientáciou na obchodnú dohodu je každodennou realitou v mnohých spoločnostiach bez ohľadu na ich veľkosť. Boril sa s tým napríklad jeden z našich klientov, multimiliardová spoločnosť (USD) a veľký popredný hráč v oblasti svojho pôsobenia. Nezáleží na tom, aká veľká je vaša spoločnosť – stále sa nájde niekto väčší, kto vás, ako váš klient, dokáže prinútiť „prisľúbiť“ mu dodanie produktu či služby v nerealistickom a doslova i nezrealizovateľnom časovom termíne.

Existujú aj iné dôvody, ktoré vedú tímy predajcov či marketingové oddelenia k tomu, aby žiadali krátke termíny dodania. S niektorými sa naozaj nedá pohnúť (napr. začiatok výstavy). V takomto prípade je najlepšie riešenie, ktoré poznám, ak je to možné, urobiť kompromis v oblasti rozsahu riešenia, no v nijakom prípade neznižovať kvalitu systému alebo architektúry vyvíjaného produktu či riešenia. Krátkodobé kompromisy v oblasti architektúry spôsobené potrebou stihnúť blížiaci sa termín sa vám totiž určite vrátia – v zlom. Ak nemáte inú možnosť, než sa k skratkovitému riešeniu predsa len uchýliť, je potrebné, aby ste zároveň hneď počítali s časom na jeho nápravu v podobe plánovaného a rýchleho uvedenia následnej verzie – napr. verzia „2.01“, ktorá bude uvedená na trh hneď po veľkolepom spustení verzie „2.0“. Takáto následná verzia však musí „napraviť“ krátkodobé kompromisy, ktoré ste museli spraviť, aby ste stihli umelo nastolený termín, inak za spomínanú krátkodobú výhodu v dlhodobom horizonte poriadne zaplatíte. Takže ešte raz, nerobte si to ešte ťažšie.

Samozrejme, sú aj iné príčiny digitálnych dysfunkcií než časový tlak, a žiadna z nich sa neodstraňuje ľahko. Môžete sa ale aspoň pokúsiť zastaviť zostupnú špirálu – a to už dnes. Ak chcete, aby sa vaša firma zmenila na zdravú spoločnosť zameranú na softvérové produkty, pokles nielen môžete, ale priam musíte zastaviť. A kedy, ak nie dnes? Ak máte, napríklad, značný technologický dlh spôsobený tým, že vaši developeri údajne nikdy nemajú čas na testovanie jednotiek, je to, podľa mňa, nepravdivá argumentácia. Čas potrebný na odstránenie prípadných chýb je totiž oveľa dlhší, než čas potrebný na vytvorenie testov. Samozrejme, že minulosť nezmeníte zo dňa na deň, no môžete sa prinajmenšom rozhodnúť, že nedovolíte, aby sa situácia ešte viac zhoršovala. Príkladom môže byť rozhodnutie, že žiadny NOVÝ kód nemôže byť prihlásený do repository bez toho, aby prešiel testami, ktoré majú minimálny statement coverage aspoň (napr.) 85 %. Síce tým nezmeníte minulosť, ale aspoň zabránite tomu, aby sa situácia v danej oblasti naďalej zhoršovala.

K ďalším problémom môžu patriť chyby v technologickom smerovaní firmy z minulosti (napr. flashové či serverové template-driven užívateľské rozhrania), zaseknutie sa na technológii zastaranej 10 či 15 rokov, neplánovaný organický rast systémov, čiastočne či úplne neintegrované akvizície, a mnohé iné. Cieľom nie je napraviť všetko naraz, ale začať pracovať na tom, aby sa veci ďalej nezhoršovali. Môže to znamenať napríklad technologické „riešenie“, v rámci ktorého zabalíte zastaraný podsystém do vhodného rozhrania API, na ktorom môžete ďalej „riadne“ stavať, ale aj vyjednávanie s ostatnými zainteresovanými aktérmi ohľadne zmien správania, tak ako to platí v prípade zostupnej špirály kvality.

Vo všeobecnosti platí, že ak sa vám podarí identifikovať príčiny problémov, budete schopní urobiť okamžite aspoň malý krok k tomu, aby ste zabránili ďalšiemu zhoršovaniu situácie – alebo prinajmenšom spomaliť tempo tohto úpadku. Zlepšenie môže byť spočiatku minimálne, no dôležité je začať. Príčiny hlboko zakorenenej digitálnej dysfunkcie sa nedajú úplne odstrániť naraz, deje sa to pomocou radu zlepšení v oblasti procesov, technológií a iných, ktoré spolu majú transformačný účinok. Prvým krokom na tejto ceste je identifikovať skutočné problémy, úprimne si zhodnotiť ich príčiny a následne vymyslieť konkrétne kroky, ktoré musíte podniknúť, aby sa veci už ďalej nezhoršovali.